Švarcsystém

Od roku 2014 platí v Českej republike nový občiansky zákonník, ktorý okrem iného definoval tzv. švarcsystém. Napriek tomu, že fyzickým i právnickým osobám zaň hrozia vysoké pokuty, švarcsystém je v našom štáte veľmi rozšírený. Na začiatku sa totiž môže zdať ako obojstranne výhodný.

Pre správnu orientáciu v problematike treba vysvetliť zopár pojmov. Závislá práca, na úkor ktorej švarcsystém funguje, je pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom doložený pracovnou zmluvou, prípadne dohodou o vykonaní práce alebo dohodou o pracovnej činnosti. Zamestnanec pri závislej práci vykonáva prácu osobne, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene, na pracovisku zamestnávateľa a za mzdu, plat alebo odmenu za prácu.

Podnikateľ − osoba samostatne zárobkovo činná (OSZČ) −  plní zverené úlohy samostatne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Uzatvára zmluvy v rámci obchodnoprávnych vzťahov.

Situácia, keď OSZČ vykonáva pre zamestnávateľa činnosť vykazujúcu znaky závislej práce, je právne kvalifikovaná ako skrytý pracovnoprávny vzťah, teda nelegálna práca, tzv. švarcsystém. Zamestnávateľovi prináša výhody predovšetkým v podobe nulových nákladov na odvodoch za pracovníka a minimálnu administratívnu záťaž. Živnostníkovi môže pripadať výhodné dostávať vyššiu odmenu za prácu a sám si platiť si sociálne a zdravotné poistenie.

Problém však nastane v prípade, že OSZČ si chce vziať dovolenku, alebo sa dostane do pracovnej neschopnosti. V bežnom pracovnoprávnom vzťahu má zamestnanec nárok na platenú dovolenku, nemocenskú hradenú zamestnávateľom a následne štátom, ale pri práci na živnostenský list? Ak na tieto situácie vopred nemyslel a neuzavrel si súkromné poistenie a sporenie, môžu ho čakať krušné chvíle.

Znaky švarcsystému

Štátny úrad inšpekcie práce sa zameriava na odhaľovanie nelegálnych pracovných vzťahov – zamestnávateľ uzavrie s OSZČ zmluvu v rámci obchodnoprávneho vzťahu, ale v skutočnosti ide o závislú činnosť.

Prípady sa posudzujú individuálne, nasledujúce znaky nemusia byť nutne splnené všetky naraz.

- funguje vzťah nadriadenosti a podriadenosti

- OSZČ využíva zamestnávateľove pracovné nástroje, počítač, kanceláriu atď. a nemá o ich používaní uzavretú zmluvu o prenájme.

- OSZČ vystupuje v zamestnávateľom mene – napr. používa firemný e-mail.

- OSZČ dostáva pravidelnú odmenu v rovnakej výške.

- OSZČ má uzavretú zmluvu na určité časové obdobie, v ktorom nesmie vykonávať prácu pre inú firmu.

- OSZČ má stanovený pracovný čas, ktorý sa kontroluje a eviduje.

- OSZČ nenesie zodpovednosť za škodu – nesie ju zamestnávateľ.

- OSZČ má definovanú živnosť s veľmi nezreteľnou špecializáciou.

Príklady:

- Pán XY je OSZČ a ako zvárač má zákazky pre viacero menších firiem, je ich subdodávateľom. Používa svoje vlastné vybavenie a zákazky si zháňa sám. Tu nejde o švarcsystém, ale o tzv. outsourcing (uskutočňovanie konkrétnej činnosti prostredníctvom externých subjektov).

- Kovospracujúca firma XY má niekoľko zváračov v postavení stálych zamestnancov. Najme si ďalšieho, ale už ako OSZČ. Ten pravidelne dochádza na pracovisko, využíva zamestnávateľovo vybavenie a plní úlohy zadané vedením firmy. Toto je švarcsystém.

Fyzickým i právnickým osobám v švarcsystéme hrozia vysoké finančné pokuty a ďalšie sankcie, OSZČ zväčša pracuje rovnako ako riadny zamestnanec, avšak s prakticky nulovými výhodami, neplatia preňho žiadne ochranné lehoty ani výpovedná lehota.

Nevystavujte sa zbytočnému riziku právneho postihu. Ak chcete podnikať, podnikajte; ak potrebujete zamestnancov, najmite si ich legálnym spôsobom. Ak máte špecifické potreby a nevyplatí sa vám naberať vlastných zamestnancov, skúste overenú pracovnú agentúru.